reklama

Kto je na vine, keď je systém chybný?

Nasledujúce riadky sú extrémne skeptické. No neľakajte sa... podobnosť so skutočnými udalosťami a osobami je čisto náhodná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Predstavte si krajinu, v ktorej si patričný prístup lekára a personálu nemocnice musíte kúpiť – doslova. Bez príplatku totiž lekár nemusí venovať pôrodu patričnú pozornosť, čo môže skončiť katastrofálne. Ak chcete aby novopečená mamička tých pár dní po pôrode bola v príjemnom prostredí a nie v polorozpadnutej nemocničnej izbe musíte zaplatiť tiež, aj keď si svedomite platíte už roky zdravotné poistenie.

Otecko zatiaľ obeháva všetky potrebné úrady aby vybavil 9 potrebných formulárov pre zaradenie dieťaťa do matriky, aj tam Vám z peňaženky chtiac – nechtiac vypadne pár eur. Úradníčka je samozrejme nervózna lebo ju obťažujete práve, keď si chcela dať tretiu kávu. To, že je platená z Vašich daní ju nemusí trápiť lebo jej výkon nikto nesleduje... veď je v štátnej správe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Plynú dni, týždne a roky a Vaše dieťa rastie. Aby ste sa oň dokázali postarať a dať mu slušný život musí otec pracovať do večera, zatiaľ čo mamička sleduje každú korunku aby zvýšilo na inkaso, hypotéku, potraviny a iné veci, ktoré si život vyžaduje. V podstate je to dieťa polosirota, lebo čím viac chcete dieťaťu dať, tým menej času s ním trávite. Lebo v tomto imaginárnom štáte nemusí vždy platiť, že za poctivú a tvrdú prácu dostanete slušne zaplatené

Potom príde obdobie kedy má Vaša ratolesť ísť do škôlky. Štátna, súkromná či cirkevná...nevadí všade Vás to niečo stojí. Prístup slabo zaplatenej učiteľky Vám môže občas spôsobiť to, že drobec do škôlky zo dňa na deň nechce chodiť, plače a bojí sa tam ísť, ale on musí lebo aby si rodinka žila slušne musí pracovať aj mamička... Jediné čo Vám ostáva, je čakať kedy pôjde do školy. Do školy, v ktorej učia učitelia zodratí časom a platovými podmienkami. Mladší sú nepohodlní, veď by niečo možno zmenili. A čo s chudákom starým pedagógom, ktorý už má vek? Radšej ho nechajme učiť kým udrží kriedu a moč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To že nové informácie, vzdelávacie metódy a spôsoby ako dieťa vychovať ku kreativite sú potláčané nedostatkom peňazí a pohodlnosťou personálu školy a celého rezortu. Základná a stredná škola sa v tomto líšia len málo. Na strednej Vás už smerujú na konkrétne zameranie. Matematika a prírodné vedy sa učia rovnako ako za Márie Terézie a keď je možné, že pár ľudí ktorí ju ešte stále učia si ju aj pamätajú. Preto pri výbere školy si v tejto pomyselnej krajine vyberú dve tretiny budúcich vysokoškolákov humanitné smery aj keď sa v tejto krajine snažia budovať priemysel a dávajú na to nemalé stimuly a dotácie. Inde by to vyzeralo ako mrhanie peňazí, tu však nie...už celé desaťročie, či dve. Vysoké školy sa prispôsobujú potrebám praxe len na oko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výsledok? Dieťa v takomto štáte sa učí od malička obmedzeniam. Čo sa nedá, ako nájsť problém miesto riešenia... a ako sa naháňať za peniazmi - v práci či podnikaní...na tom nezáleží. Veď práve peniažky zohrávajú v tomto štáte najdôležitejšiu úlohu. Nespútaná, kreatívna a nádherná myseľ dieťaťa je spútaná, dokopaná a nakoniec v 90 % prípadov zabitá. Ako môže takéto dieťa myslieť? Ako dokážete byť prospešné spoločnosti? Čím prispeje budúcim generáciám? A AKO VYCHOVÁ SVOJE DETI?

Tento systém takto vychová budúcich robotníkov, lekárov, manažérov, vedcov, programátorov... a aj politikov. Po predošlých riadkoch sa skúste zamyslieť ako vyzerá duša a myseľ takéhoto dieťaťa? Dieťaťa, ktoré je produktom...nie jedinečnou osobnosťou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak začne dieťa vypustené do sveta hľadať prácu. Firma, štát, vlastné podnikanie... málo čo funguje tak ako by malo. Ak ste zdravý a máte kúsok rozumu ,ktorý Vám škola nestihla zdeformovať tak si prácu nájdete. Modlite sa aby ste neochoreli, lebo Vaše zdravotné poistenie Vám nezaručuje že v nemocnici sa o Vás postarajú ak ste sa nestihli nabaliť či už vlastnou prácou alebo šikovnosťou.

Je to chyba systému?

V tejto vymyslenej krajine vedia všetci o problémoch, o kauzách, o krádežiach a vraždách, ktoré sa už kompetentní niekedy neunúvajú ani zakryť. Kedysi dávno by sa možno niečo zmenilo. Namiesto toho ľudia čakajú na svoju príležitosť ako si prihriať polievočku, ako sa dostať na dobré miesto, zarobiť, v lepšom prípade bez námahy ukradnúť si nejaké peniaze aby si pobyt v tejto krajine aspoň trochu spríjemnili. Zmena nie je žiadaná, lebo každý kto vidí problém je buď unavený, demotivovaný, lenivý alebo príliš vypočítavý na to aby sa pokúsil žiť inak. Myslíte, že v takejto krajine je zlý systém? Systém je tvorený ľuďmi. Kto je na vine?

My však žijeme vďaka Bohu na Slovensku. Nie v tejto ponurej krajine s kultúrou beznádeje, pohodlnosti a konzumu, kde sa ľudský život dokáže vyjadriť v peniazoch a za zvýšený dôchodok dokážu ľudia predať budúcnosť svojich detí a vnúčat. My sa dokážeme zamyslieť aj nad tým čo je dobré pre druhého, nie sme sebeckí...veď sme Slováci – úprimný, pracovitý a pohostinný národ.

Marek Lavčák

Marek Lavčák

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mladý človek, ktorý verí, že to tu ešte nieje stratené Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu